Tento nástroj pre prepočet kapacitnej reaktancie vám pomôže určiť impedanciu kondenzátora, ak je daná hodnota jeho kapacity (C) a frekvencia signálu, ktorý ním prechádza (f). Kapacitu môžete zadať v mikrofaradoch, nanofaradoch alebo pikofaradoch. Pre frekvenciu sú na výber jednotky Hz, kHz a MHz.

Vzorec výpočtu

X_C = 1/(ωC) = 1/(2πfC)

kde X_C je impedancia kondenzátora C, ω je uhlová frekvencia, f je kmitočet a C je kapacita kondenzátora.

Reaktancia (X) vyjadruje odpor súčiastky voči striedavému prúdu. Impedancia (Z) vyjadruje odpor súčiastky voči jednosmernému aj striedavému prúdu; vyjadruje sa ako komplexné číslo, t. j. Z = R + jX. Impedancia ideálneho rezistora sa rovná jeho odporu; v tomto prípade je reálna časť impedancie odpor a imaginárna časť je nulová. Impedancia ideálneho kondenzátora sa svojou veľkosťou rovná jeho reaktancii, ale tieto dve veličiny nie sú totožné. Reaktancia sa vyjadruje ako obyčajné číslo s jednotkou ohm, zatiaľ čo impedancia kondenzátora je reaktancia vynásobená -j, t. j. Z = -jX. Člen -j zohľadňuje 90-stupňový fázový posun medzi napätím a prúdom, ku ktorému dochádza v čisto kapacitnom obvode.

Uvedená rovnica udáva reaktanciu kondenzátora. Ak ju chcete previesť na impedanciu kondenzátora, jednoducho použite vzorec Z = -jX. Reaktancia je jednoduchšia hodnota; hovorí, aký veľký odpor bude mať kondenzátor pri určitej frekvencii. Impedancia je však potrebná na komplexnú analýzu obvodov striedavého prúdu. Ako vidíte z uvedenej rovnice, reaktancia kondenzátora je nepriamo úmerná frekvencii aj kapacite: vyššia frekvencia a vyššia kapacita vedú k nižšej reaktancii. Inverzný vzťah medzi reaktanciou a frekvenciou vysvetľuje, prečo používame kondenzátory na blokovanie nízkofrekvenčných zložiek signálu a zároveň na prepúšťanie vysokofrekvenčných zložiek.