Štefan Anián Jedlík (1800–1895) bol významný slovenský fyzik, vynálezca, benediktínsky mních a priekopník v oblasti elektrotechniky. Narodil sa 11. januára 1800 v Zemnom, v obci, ktorá je dnes súčasťou Slovenska. Jeho prínos k fyzike a technológii bol obrovský, hlavne v oblasti elektromagnetizmu a vývoja zariadení, ktoré sa stali základom pre moderné elektromotory a generátory. Štefan Jedlík patrí medzi osobnosti, ktoré aj napriek tomu, že neboli za svojho života dostatočne uznávané, ovplyvnili budúcnosť vedy a technológie.

Ranný život a štúdiá

Štefan Jedlík pochádzal zo skromných pomerov a už v mladosti prejavoval mimoriadne nadanie na matematiku a prírodné vedy. Jeho talent ho priviedol k tomu, že vstúpil do benediktínskeho kláštora, kde našiel priestor na rozvoj svojich vedomostí. Ako člen benediktínskeho rádu prijal meno "Anián" a venoval sa učeniu aj výskumu. Študoval filozofiu a teológiu, ale jeho vášeň pre fyziku a technológie prevážila, a tak sa začal sústrediť na štúdium fyziky a matematiky. V rokoch 1813-17 študoval na gymnáziu v Trnave a Bratislave,

V rokoch 1820 až 1822 pôsobil ako učiteľ na benediktínskom gymnáziu v Győri, kde sa začal hlbšie zaujímať o elektromagnetizmus. Neskôr sa stal profesorom na Kráľovskej akadémii v Győri a v roku 1840 získal miesto profesora fyziky na Univerzite v Pešti (dnešná Budapešť). Tu pôsobil až do svojho odchodu do dôchodku a zároveň sa stal jednou z najvýznamnejších vedeckých osobností v oblasti Habsburskej monarchie.

Elektromotor a experimenty s elektromagnetizmom

Jedným z jeho najvýznamnejších príspevkov k vede bol vývoj "elektromotora". Dokázateľne už v rokoch 1827 – 1829, ako prvý na svete skonštruoval prototyp elektromotora, založeného na princípe elektromagnetickej rotácie. Tento prototyp je považovaný za jeden z prvých funkčných elektromotorov na svete a bol veľmi dôležitým krokom v rozvoji technológií, ktoré dnes považujeme za samozrejmé.

Jedlíkova konštrukcia obsahovala elektrický vodič, ktorý bol vložený do magnetického poľa, čím sa dosiahla rotácia. Tento princíp je základom pre moderné elektromotory, ktoré sa dnes využívajú v širokej škále aplikácií – od domácich spotrebičov až po priemyselné stroje. Štefan Jedlík sa tak nezávisle od Michaela Faradaya stal jedným z priekopníkov tejto technológie.

Prvý funkčný elektromotor Štefana Anyána Jedlíka (Ányos Jedlik Társaság BY CC 3.0)

Vývoj Dynama a Samotvorný motor

Ďalším významným vynálezom Štefana Jedlíka bol jeho "samotvorný motor" (v niektorých zdrojoch označovaný aj ako "dynamo"). Jedlík pracoval na vývoji zariadenia, ktoré premieňa mechanickú energiu na elektrickú energiu – ide o princíp, ktorý je dnes základom dynam a generátorov. Hoci jeho dynamo nebolo komerčne využité, bolo významným krokom k vývoju moderných generátorov, ktoré premieňajú mechanickú energiu na elektrickú. Pri svojich experimentoch použil elektromotor na pohon malého modelu vozíka, právom je tento vynález považovaný za jeden z prvých krokov vývoja elektromobilu. Mimochodom dynamo, ktorého princíp objavil Štefan Anyán Jedlik už päť rokov skôr než s ním vyrukoval Werner Siemens, ktorý je často mylne považovaný, alebo uvádzaný za vynálezcu tohto zariadenia.

Model dynama Štefana Anyána Jedlíka

Model elektromobilu Štefana Anyána Jedlíka (Technická a ekonomická univerzita v Budapešti)

Jedlíkovo dynamo obsahovalo rotujúci elektromagnet, ktorý vytváral prúd. Toto zariadenie demonštroval už v 50. rokoch 19. storočia, čo ho robí jedným z priekopníkov tejto technológie. Dynamá a generátory na podobnom princípe dnes zabezpečujú veľkú časť svetovej energetiky.

Iné vynálezy a výukové prístroje

Okrem elektromotoru a dynama sa Štefan Jedlík venoval aj ďalším experimentom a vynálezom. Vytvoril množstvo výukových prístrojov, ktoré používal pri svojich prednáškach na univerzite. Tieto prístroje slúžili na demonštráciu elektromagnetických javov a iných fyzikálnych princípov, čím uľahčil študentom pochopenie zložitých fyzikálnych konceptov.

Medzi ďalšie Jedlíkové vynálezy patrili napríklad rôzne elektrostatické zariadenia a rôzne experimentálne prístroje, ktoré slúžili na demonštráciu základných princípov elektriny. Jedlíkove pokusy s elektromagnetizmom boli v tom čase veľmi pokrokové a pomohli iným vedcom ďalej rozvíjať túto oblasť.

Nákres vibrografu prezentovaná na XVI. Kongrese v Herkulesfürdőne, 1872

Diagram vibrografu prezentovaný na XVI. Kongrese v Herkulesfürdőne, 1872

Kreslený plán koncepru "telefónu" od Štefana Anyána Jedlíka v maďarčine. Pannonhalmské arcibiskupstvo, Uhorské kráľovstvo.

Vynálezy, patenty, ale aj zlepšovacie návrhy Š. A. Jedlíka

Štefan Anián Jedlik sa do histórie vedy a techniky zapísal ako vynikajúci experimentátor, ktorý obohatil vedu a techniku niekoľkými desiatkami objavov a vynálezov (76)

• 1827 až 29 - ako prvý na svete zostrojil pohyblivý magnet – elektromotor
• 1840 - zostrojil prototyp magnetického čapu, ktorý sa stal neskôr základnou súčiastkou elektrického rušňa súčasť elektrického rušňa
• 1841 - skonštruoval zariadenie na výrobu sódovej vody. Tento jeho vynález sa čoskoro stal známym a bol uplatňovaný v praxi.
• 1842 - zostrojil malú štvorkolesovú elektrickú lokomotívu
• 1859 až 61 - zaoberal sa konštruovaním galvanických článkov a akumulátorov, pri ktorých aplikoval zopár pôvodných konštrukčných prvkov, napr. sieťovú elektródu, vytvoril aj typ unipolárneho dynama, čo je jeho najvýznamnejší vynález
• 1866 - skonštruoval unikátny prístroj na rezanie veľmi jemných optických mriežok, z viacerých leydenských fliaš, tzv. rúrkový zberač blesku; nový typ kondenzátora a iné…

Osobnosť a Charakter

Jedlík bol známy svojou skromnosťou a húževnatosťou. Ako člen benediktínskeho rádu žil jednoducho a skromne, avšak jeho nadšenie pre vedu a vzdelávanie bolo nesmierne. Bol tiež aktívnym pedagógom, ktorý sa snažil motivovať svojich študentov k vedeckému bádaniu. Napriek tomu, že veľa z jeho prác nebolo publikovaných, jeho študenti a kolegovia ho uznávali ako vynikajúceho vedca a pedagóga. Ako pedagóg fyziky napísal Štefan Anián Jedlík niekoľko vysokoškolských učebníc. Medzi inými aj rozsiahlu Tentamen publicum a physica (1845). Učebnicu rozdelil do dvoch častí: I. všeobecné vlastnosti telies, II. statika a mechanika. V dodatku knihy je náuka o kmitaní a akustike.

Jedlík nebol vždy dostatočne uznaný za svoje vynálezy, hlavne preto, že mnoho jeho prác zostalo nepublikovaných alebo sa šírilo len medzi jeho kolegami a študentmi. Jeho príspevok k vývoju elektromotorov a dynám však nemožno prehliadnuť, a dnes ho považujeme za jedného z priekopníkov v oblasti elektrotechniky.

Odkaz a pamiatka

Štefan Anián Jedlík zanechal trvalý odkaz v oblasti fyziky a technológie. V Maďarsku aj na Slovensku je uznávaný ako významná osobnosť vedeckého sveta 19. storočia. Jeho meno nesú ulice, školy a inštitúcie, a jeho príspevky k rozvoju elektrotechniky sú dodnes predmetom štúdia a obdivu.

Jedlíkovo dynamo a elektromotor boli neskôr zdokonalené inými vedcami, ale jeho priekopnícka práca položila základy pre moderné technológie. Jeho experimenty a vynálezy dodnes inšpirujú vedcov a inžinierov na celom svete.

V Budapešti je na jeho počesť postavený pamätník, ktorý pripomína jeho významný prínos k rozvoju elektrotechniky. Na Slovensku si jeho pamiatku pripomínajú najmä v jeho rodnej obci Zemné, kde je na jeho počesť umiestnená pamätná tabuľa.

Pamätná tabuľa na Jedlíkovo pôsobenie v Gymnáziu na Széchenyiho námestí v meste Györ.

Uznania a ocenenia

• 1855 - Bronzová medaila na svetovej výstave v Paríži za jeho batériu
• 1858 - riadny člen Maďarskej akadémie vied
• 1858 - Veľká cena Maďarskej akadémie vied za jeho učebnicu „Prírodoveda o ťažkých telesách“
• 1863 - člen č. 1 Maďarskej kráľovskej prírodovednej spoločnosti
• 1863 - člen skúšobnej komisie pre učiteľov
• 1863 - rektor univerzity v Pešti
• 1864 - protektor peštianskej univerzity
• 1867 - kráľovský radca (vymenovaný Františkom Jozefom)
• 1873 - „Medaila za pokrok“ udelená Wernerom von Siemensom na svetovej výstave vo Viedni
• 1873 - čestný člen Uhorskej akadémie vied
• 1879 - Rad železnej koruny II. triedy
• 1891 - prvý riadny člen Matematickej a fyzikálnej spoločnosti Maďarskej akadémie vied

Záver

Štefan Anián Jedlík bol skutočným priekopníkom svojej doby. Jeho vynálezy, najmä elektromotor a dynamo, zásadne ovplyvnili rozvoj elektrotechniky. Hoci nebol za svojho života dostatočne ocenený, dnes vieme, že jeho práca bola základom pre mnohé moderné technológie. Ako vedec, učiteľ a vynálezca zanechal nezmazateľnú stopu v dejinách vedy a techniky, a jeho príbeh je inšpiráciou pre každého, kto túži po objavovaní a inovácii. Celý svoj život venoval pedagogickej a výskumnej činnosti. Po svojom odchode na dôchodok žil v rádovom dome benediktínov v Győri. Zomrel v na tú dobu úctyhodnom veku 95 rokov 13. decembra 1895 v Maďarskom meste Győr. Štefan Anián Jedlík sa nedožil právoplatne zaslúženej odmeny, ani uznania za veľké dary, ktoré venoval ľudstvu.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky vydalo 11. januára 2000 príležitostnú poštovú známku z emisného radu Osobnosti – Štefan Anián Jedlík.

Obrázky a Odkazy:

Autor: Károly Rusz – Vasárnapi Ujság, 1866/16, Voľné dielo

Monoskop

SPŠ elektrotechnická S.A. Jedlika Nové Zámky - Čestný názov SPŠE S. A. Jedlika bol škole udelený v roku 2000.

 

---

---

---