Dnešná doba je rýchla a nesie prívlastok – digitálna. Často sa nám však stáva, že to čo je elektronické, sa pokazí práve v tú najnevhodnejšiu chvíľu. Servisov – myslím tých kvalitných je na naše podmienky pomerne málo a osveta medzi obyvateľstvom o tejto téme je stále takmer nulová.

Príčina a dôsledok

Bežnou praxou je, že vstúpite do prvého obchodu známeho predajcu elektroniky na Slovensku, opýtate sa obsluhy že "mal by som záujem o opravu televízora" a ten Vám s veľkým úsmevom povie že v dnešnej dobe sa už niečo také neopravuje a veľmi rád Vás posunie k regálu s novými kúskami najrôznejších modelov.  Ak si to človek neoverí a tzv. naletí tak domov ide s novou TV samozrejme lepšou, drahšou a problém je vyriešený, predajca je spokojný a zberný dvor na likvidáciu elektro odpadu si tiež príde na svoje- takže každý má zarobené, samozrejme na zákazníkovi a aj na nás všetkých. Prečo? Pretože v konečnom dôsledku sa umelo vyprodukoval elektro odpad, za ktorý sa iba v  roku 2005 platilo za spracovanie 1 tony zmesového elektro odpadu niečo cez 230€ (zdroj internet). No a tieto náklady na jeho spracovanie neustále rastú úmerne s pribúdajúcim množstvom a kúpnou silou spoločnosti. Vinou tohoto fenomému je aj dnešná konzumná spoločnosť. Dosť často sa totižto stáva a nie len u nás, ale aj vo svete, že elektronika je ešte v záruke a je aj plne funkčná, no z dôvodu "nemodernosti", či morálneho zastarania často končí zbytočne na zbernom dvore. Zvažujme preto dobre svoje nákupy, ich opodstatnenosť a aj reálnu potrebu nákupu.

Elektronický odpad s viac ako 10 miliónmi ton ročne je najrýchlejšie rastúcim tokom odpadu v Európe.

Možné a prijateľné riešenie

Takýto postup platí od Bratislavy po Ubľu. Ale, máme tu jedno veľké ALE. Spočítal si už niekto rentabilnosť takejto voľby ? Či je to iba také  rýchle rozhodnutie tak ako je rýchla táto doba?

Predstavme si že večer pozeráme TV a ráno už ani nejde zapnúť - čo ďalej? Nuž ako každý, použijeme žolíka a opýtame sa známeho poprípade v elektro obchode čo najlepšie propagovanom a práve ten z toho servisu nič nemá, on má peniaze len z toho predaja, respektíve mastné provízie.

Tí z nás ktorý sú v dnešnom digitálnom svete zbehlejší siahnu po Google s patričnou otázkou a Google im vyhodí zopár servisov v okolí. Prečítame si recenzie, zhodnotíme, telefonicky si overíme či TV do servisu v daný deň môžeme zaniesť a už len čakáme na rozsudok ako od sudcu.

Televízor nám skontrolovali, závadu našli a máme hotovú kalkuláciu na opravu.

Dajme tomu že  máme poškodený zdroj a jeho výmena bude stáť 100 €. Je táto oprava v dnešnej dobe vzhľadom aj k veku televízora rentabilné ? Ak nová TV v podobnej alebo tej istej triede stojí 230€ ? Daný televízor má 5 rokov a zákazník ma obavu či po oprave nebude nasledovať ďalšia oprava, pretože počul od známeho že určite sa mu zaručene ešte niečo pokazí a zbytočne vyhodí peniaze za opravu.

To že oprava v takomto prípade je viac ako rentabilná po finančnej stránke tu nebudem ani prepočítavať, nakoľko je to matematika pre prvý stupeň základnej školy, ale prejdime si na štatistiku zo servisu alebo servisného strediska. 

Každý televízor či iný spotrebič sa skladá poväčšine s niekoľkých funkčných blokov. Aj tento televízor má tak isto niekoľko blokov ako zdroj, základnú dosku, zobrazovací či dekódovací modul a pri bežnej poruche sa poškodí jeden z týchto modulov, ktorý nie je drahší ako televízor samotný.

Samozrejme ako nerentabilnú je možné považovať takú opravu, pri ktorej dôjde k poškodeniu zobrazovacieho panela – displeja. Takáto oprava je nerentabilná najmä kvôli nedostupnosti, alebo veľmi ťažkej dostupnosti tohto dielu a druhým aspektom je samozrejme aj jeho cena, kde sa bavíme už o stovkách eur v závislosti na použitej technológii panela, či jeho veľkosti. Nehovoriac o tom, že väčšinou vám bude tento diel ponúknutý už z „vykuchaného“ televízora, pri ktorom vám nikto nezaručí jeho funkčnosť. Rovnako aj tak relatívne banálna oprava akou je výmena podsvietenie je za každých okolností považovaná za rizikovú, nakoľko vždy pri nej môže dôjsť k poškodeniu zobrazovacieho panela – displeja a z drahého televízora máte razom kopu elektroodpadu.

Štatistikov zo servisu je že po výmene jedného z týchto modulov je zhruba 3 až 5 percentná možnosť poškodenia iného, náväzného modulu. Tak že dochádzame ku koncu nášho ťaženia a tým je, že oprava ako taká rentabilná je a nevyhnutná je len osveta medzi obyvateľstvom.

Štatistiky chybovosti a opraviteľnosti televízorov.

Aby sme netroškárili, dajme si trocha štatistík zo servisu, ktoré nám toho napovedia viac. Na túto štatistiku sme si vytiahli záznam o opravách z Východného slovenska a na vzorku sme použili 10 posledných opravovaných Televíznych prijímačov, ďalej len ako TV.

Takže z 10tich realizovaných opráv bol poškodený zdroj  v piatich kusoch, t.j  až 50%, z toho ako príčina poruchy 4 x prepätie a 1 x opotrebenie. Ďalšia najčastejšia porucha sa ukázala byť chyba podsvietenia a to až v 4 prípadoch. A posledná porucha z 10tich TV bol modul T-con, čiže rozklad obrazu pre zobrazovací panel - displej.

V štatistikách však nekončíme a postupujeme k samotným značkám. Najčastejším opravovanou značkou je značka Samsung v počte 4 čo súvisí aj s faktom, že predmetná značka je jedna z najobľúbenejších na našom trhu a to aj vďaka tomu, že sa vyrába u nás. LG v počte 3, Philips 2 a posledný opravovaný model je Thomson. Aby táto posledná štatistika nebola skreslená musíme pridať ďalší aspekt a tím je vek daného TV.

Najviac pokazených modelov bolo vyrobených okolo roku 2011 až 4 TV, zámerne uvádzam okolo, nakoľko výrobný štítok automaticky neudáva kedy bol predmetný TV prvý krát zapnutý zákazníkom. Ďalej v počte kusov 3 tu máme výrobu okolo roku 2013. V počte kusov 2 TV z roku 2014 a posledný opravovaný kus bol z roku 2019.

Ďalšia pekná štatistika je tá že najnáchylnejšia značka  na poruchy zdroja bola značka Samsung - 3, a chyby v podsvietení boli v dvoch prípadoch.

Najnákladnejšia oprava je vždy oprava podsvietenia displeja. Táto oprava nie je náročná pre náhradný diel ale pre náročnosť opravy a jej výsledok. Najjednoduchšia oprava je výmena zdroja, či jeho oprava, ktorá je na úrovni niekde 5 z 10 pričom 10 je najnáročnejšia.  

Táto štatistika preto môže slúžiť nepriamo aj ako nákupný poradca, kdeby sa človek mal pri kúpe nového televízora zameriavať nie len na estetický vzhľad a technickú výbavu – funkcie, ale aj na mieru budúcej možnej opraviteľnosti. Čiže je na mieste rada – „Nakupujte s rozumom“.

Ešte ma napadol taký malý postreh na záver. V dnešnej dobe existuje mnoho kutilov čo si dokážu poruchu určiť aj samostatne a tak ešte ušetria aj na práci iného a náhradný diel si dokážu zaobstarať aj na týchto stránkach, nakoľko potrebných modulov je tu pomerne veľké množstvo. Pokiaľ potrebujete načerpať vedomosti, skúste blog, alebo fórum, kde vám rovnako ochotne a priateľsky poradia.