Tichá vojna malých kvádrov nastane presne vtedy, keď otvoríš svoj organizér a tam na teba hľadia desiatky malých, sivohnedých komponentov nakoľko si si ich neroztriedil a neoznačil.... Smola... Vyzerajú rovnako. Žiadne značenie, žiadne stopy, ktoré by ich akokoľvek identifikovali. Ktorý z nich je 10µF a ktorý je 330pF? A ktorý sa ti asi tak vypomstí, ak doň pustíš 12V alebo 24V? Ak robíš s elektronikou doma alebo vo firme, presne vieš, o čom hovorím. V tomto článku ti ukážem, ako si v tom urobiť poriadok bez potreby kryštálovej gule.

1. Prečo nie sú označené?

SMD kondenzátory sú extrémne malé. Na puzdrách s rozmermi pod 2 mm jednoducho nie je miesto na akékoľvke čitateľné značenie, ako to poznáme z väčších súčiastok typu THT. Dokonca aj keby sa tam nejaký pokus o značenie vtesnal, bol by pravdepodobne nečitateľný bez mikroskopu. Navyše by takýto krok predĺžil a aj značne  predražil ich výrobu, čo pri miliónových výrobných sériách hrá zásadnú rolu.

Výrobcovia teda hrajú na istotu: všetko potrebné dajú na cievku alebo obal, ktorý stroj prečíta automaticky pri osádzaní. Komponent ako taký ostáva "nemý". V masovej produkcii to funguje dokonale. No keď sa kondenzátory vysypú z balenia do jednej priehradky organizéra – zrazu je z toho hádanka.

Preto je dôležité zaviesť si systém a SMD súčiastky si treba označovať a triediť hneď po otvorení, prípadne ich skladovať v pôvodných páskach alebo ich aspoň roztriediť podľa veľkostí a pravdepodobnej aplikácie. Inak sa z tých pár milimetrov plastu, keramiky a kovu stane veľmi rýchlo nejasná lotéria. Pre nás to ale znamená jedno: ak si kondenzátory rozhádžeme bez pôvodného balenia, sme odkázaní na meranie, odhadovanie a trpezlivosť. Alebo na šťastie.

2. Odhad podľa rozmerov puzdra

Ak vieš, ako vyzerá puzdro 0603 alebo 0805, máš šancu. Rozmery kondenzátorov sú štandardizované, a vo svete SMD je ich veľkosť často jedinou stopou, ktorú máme. Veľkosť puzdra totiž nepriamo súvisí s tým, koľko napätia kondenzátor zvládne. Logicky, čím väčší kondenzátor je, tým viac vrstiev dielektrika môže obsahovať a tým vyššie napätie vydrží bez prierazu.

Napríklad: ak držíš v ruke 0805-ku (2.0 × 1.25 mm), je dosť pravdepodobné, že zvládne aj 25V, možno až 50V, čo závisí od typu. Naopak 0402 (1.0 × 0.5 mm) je skôr do logiky – 6.3V až 10V a hotovo. Niekedy si môžeš pomôcť aj farbou – niektorí výrobcovia používajú jemne odlišné odtiene podľa série alebo napätia, no nie je to vždy spoľahlivé, nakoľko odtieň sa môže jemne časom zmeniť.Takže tadeto cesta asi nevedie. Tento jav je patrný napríklad pri vývodových THT rezistoroch, kde sa časom farba prúžkov môže časom zmeniť, čo znamená chybný odhad / dekódovanie ich hodnoty a o to viac ak je rezistor zapojený a je takpovediac tepelne "vyžíhaný"... no peklo...

Preto ak máš neoznačené kúsky rôznych veľkostí, oplatí sa ich najskôr roztriediť podľa rozmeru – a odhadnúť ich použiteľnosť na základe tabuľky a kontextu použitia.

Zober preto do ruky pravítko alebo posuvné meradlo a porovnávaj.

3. Čo sa dá (a nedá) zmerať

Multimeter ti zmeria kapacitu (ak má túto funkciu), čo ti pomôže aspoň približne zistiť, čo držíš v ruke. Ale ak si myslíš, že existuje zázračný prístroj, ktorý ti len tak povie: „Tento kúsok je na 25V, šéfe!“, tak ťa musím sklamať – žiadne také "napäťové skenery" zatiaľ neexistujú. Pracovné napätie je jednoducho vlastnosť, ktorú bežnými prístrojmi neodhalíš. Je to ako zisťovať maximálnu rýchlosť auta bez toho, aby si ho rozbehol. A aj keď existujú špecializované LCR alebo breakdown testery, tie však často fungujú deštruktívne – čo v preklade znamená, že z tvojho kondenzátora spravia pokusného králika. Bez datasheetu si teda odkázaný iba na odhad – a trochu elektronického gamblerstva.

Existujú prístroje (napr. pokročilé LCR testery), ktoré dokážu zistiť prierazné napätie. Ale pozor, je to deštruktívna metóda. Jeden otestuješ a ten druhý si radšej nechaj.

4. Pátranie v histórii nákupov

Objednával si ich z TME, GME, Mouser, alebo iného eshopu? Vráť sa späť k histórii svojich objednávok – možno to bude chvíľa digitálnej archeológie, ale často tam nájdeš hotové poklady. Väčšina serióznych predajcov totiž uvádza presnú špecifikáciu každého kondenzátora v názve produktu aj v popise. Hľadaj parametre ako:

• kapacita (napr. 10uF, 100nF),
• veľkosť puzdra (napr. 0805, 0603),
• typ dielektrika (X7R, Y5V, NP0),
• maximálne pracovné napätie (napr. 6.3V, 25V, 50V).

Tieto informácie ti môžu výrazne pomôcť zaradiť kondenzátor do správneho šuplíka v organizéri a vyhnúť sa zbytočnému riziku zámeny. V ideálnom prípade si tieto dáta ulož do vlastnej databázy alebo nalep štítky na zásobníky – v budúcnosti si tak ušertíš kopu nervov.

Príklad značenia:

"10uF, 0805, X7R, 25V"

To je tvoj svätý grál. Ak to nájdeš, máš vyhraté.

5. Opatrnosť nadovšetko

Ak netušíš, aké napätie kondenzátor znesie, drž sa radšej pri zemi – doslova. Používaj ho len v obvodoch s nízkym napätím, ako sú logické úrovne 3.3V alebo 5V, kde je riziko jeho prierazu minimálne. V týchto prípadoch kondenzátor pravdepodobne zvládne svoje poslanie aj keď nepoznáš jeho presné parametre.

Naopak, ak uvažuješ o použití v napájacích vetvách s 12V, 24V alebo vyššími napätiami, bez jasnej špecifikácie je to doslova elektronická ruleta. Najmä v prípade lineárnych stabilizátorov alebo DC-DC meničov, kde sa očakáva spoľahlivosť, môže nesprávne odhadnutý kondenzátor spôsobiť nečakaný skrat, zlyhanie napájania alebo v horšom prípade domino efekt v celom obvode. Vždy si preto polož otázku: "Zaslúži si tento neoznačený kondík moju dôveru?" Ak váhaš, odpoveďou je jednoznačné nie.

Zlyhaný kondenzátor ti môže spraviť:

• skrat,
• dymový efekt,
• alebo ak máš smolu, odpáli ti aj ďalšie komponenty.

Záver

Identifikácia keramických SMD kondenzátorov bez značenia nie je žiadna exaktná veda, ale skôr séria indícií, pokusov (ale aj omylov) a dedukcií – malý detektívny príbeh z pracovného stola každého elektrotechnika. Sleduj rozmery ako Sherlock stopy v blate. Meraj kapacity a rozmery. Hľadaj v objednávkach ako archivár, čo pozná cestu do minulosti komponentov.

A hlavne – nikdy sa nepýtaj kondenzátora, čo znesie. Nepovie ti. Bude ticho... až do chvíle, keď si povie, že už toho bolo dosť – a vybuchne. V tom momente to už nebude len o identifikácii, ale o výmene polovice dosky. Preto sa radšej priprav, premýšľaj, testuj s rozumom a hlavne – dávaj si pozor. Tieto malé nevinné súčiastky vedia prekvapiť. Niekedy milo. Inokedy s dymom.